Ako žiť, ak chceme, aby spravodlivosť, poctivosť, česť, dobro, krása či vnútorná čistota prežili aj v čase a podmienkach, ktoré sa im vysmievajú, ba svojím spôsobom ich stavajú mimo zákona? Ako odporovať zlu a lži?
So spasiteľmi, ktorí poznali len vlastné ja, má svet (ten náš osobitne) neveľmi blahé skúsenosti. Pretože – je vari niekto taký múdry, aby nepotreboval, ba mohol si dovoliť pohŕdať múdrosťou iných?
Vyčnievať je príjemné, ale aj to bolí. Vyčnievať je sympatické, ale aj riskantné, ba môže to byť až nebezpečné.
Človek totiž ťažko akceptuje tých, čo sú priveľmi iní než on sám. Pretože je ľudské ťažko prežierať cudziu – väčšosť.
Je medzi nami i v nás; včera, dnes, zajtra, po veky vekov; napriek všetkému, dokonca aj napriek ľudskej vôli: „...a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého...“